Služby	Cenník	Galéria	Prístup	Kontakt	Turiec	Veľká Fatra	Turistika	Cykloturistika

Región Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska (okresy Martin a Turčianske Teplice). Región susedí s regiónmi: Orava (-S), Liptov (-V), Pohronie (-J), Ponitrie (-JZ), Považie (-SZ). Územie regiónu leží v Turčianskej kotline uzavretej hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar. Hranica oddeľujúca Turiec od okolitých regiónov vedie po hrebeňoch uvedených horstiev. Najvýznamnejšie mestá regiónu sú Martin, Vrútky a Turčianske Teplice. Klimatické pomery: priemerná ročná teplota: 7,8°C priemerné ročné zrážky: kotlina 700 - 800 mm, pohoria 1000 - 1400 mm počet dní s mrazom: 110 oblačnosť v roku: 60 - 65 dní snehová prikrývka: 50 - 80 dní
	MARTIN (399 m)- centrum regiónu Turiec, kedysi sídlo župy, dnes okresné mesto s viac ako 60 tisíc obyvateľmi. Prvý raz sa spomína v roku 1284. Mestské práva boli Martinu udelené v roku 1340, ale až do 19. storočia mal charakter malého provinčného mestečka. Skutočným strediskom slovenského národného života sa stal v 60-tych rokoch 19. storočia. V roku 1861 tu bolo na pamätnom mieste pod lipami prijaté Memorandum slovenského národa, v ktorom sa požadovalo uznanie Slovenska za samosprávne územie. V roku 1863 bola založená Matica slovenská, vzniklo tu jedno z troch prvých slovenských gymnázií. Martin bol v tom čase významným centrom slovenského písomníctva, divadelníctva, ženského hnutia, požiarnictva i Červeného kríža. V Martine sa narodili významní kultúrni dejatelia. K slovenskej histórii sa viaže množstvo pozoruhodných pamiatok : Slovenské národné múzeum - Etnografický ústav Malá hora, Expozície: Človek a pôda, Kelti na Slovensku - archeologická výstava približujúca stopy keltského etnika na území Slovenska. Malá hora 2, tel.: +421 43 413 10 11, +421 43 413 10 12 Múzeum slovenskej dediny najväčšia expozícia objektov ľudovej architektúry na Slovensku. Na ploche 28 ha je sústredených takmer 100 objektov tradičného ľudového staviteľstva zo severozápadného Slovenska. Počas sezóny sa uskutočňujú programy národopisného leta, v ktorých sa predstavujú ľudoví výrobcovia, umelci, remeselníci s ukážkami tradičných ľudových výrob a folklórne skupiny s ukážkami zvykoslovia  a folklóru. Martin - Jahodnícke háje, tel.: +421 43 423 94 91, +421 43 422 06 12, Múzeum A. Kmeťa - KMETANIUM - ukážky z pôvodných zbierok Andreja Kmeťa, oboznamuje s prírodou a históriou regiónu Turiec A. Kmeťa 20, tel.: +421 43 423 06 39, +421 43 423 89 78 Slovenské národné literárne múzeum (prvá budova Matice Slovenskej) - je ústredným literárnym múzeom na Slovensku, jediným z ústavov Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej, má expozíciu najstaršej slovenskej literatúry. Ul. osloboditeľov 11, tel.: +421 43 413 41 52, Turčianska galéria (Župný dom) - stála expozícia výtvarného umenia Turca od gotiky po 20. storočie. Orientuje sa na začiatky moderného slovenského výtvarného umenia, diela Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Janka Alexyho, M. A. Bazovského. Galéria vlastní aj výtvarnú pozostalosť zakladateľa moderného slovenského maliarstva Mikuláša Galandu. Súčasťou galérie je expozícia Mikuláša Galandu v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach. Daxnerova 2, tel.:+421 43 422 44 48 Múzeum Martina Benku - predstavuje život a dielo významného slovenského maliara Martina Benku (1888 - 1971). Múzeum sídli v dome s autenticky zachovanými interiérmi, v ktorom umelec žil a tvoril od roku 1958 Kuzmányho 34, tel.: +421 43 413 10 11 Kostol sv. Martina - najstaršia architektonická pamiatka mesta zo 70. rokov 13.storočia s dvomi bočnými loďami. Je postavený v ranogotickom štýle. Nachádzajú sa v ňom vzácne gotické fresky zo 14. storočia, zvyšky gotických plastík a obraz Martina Benku. Divadlo SNP (Národný dom) - budova postavená v roku 1889 z celonárodných zbierok. Divadelná 1, tel.: +421 43 413 11 35 Matica Slovenská - vrcholná inštitúcia, zabezpečujúca všestranný rozvoj národného života.   Národný cintorín -  pietne miesto viac ako 200 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. V Martine možno navštíviť aj krytú plaváreň, fitnes centrá, kiná, diskokluby. Martinské hole - vyhľadávané lyžiarske a turistické stredisko regiónu. Je dostupné autom, MHD a sedačkovou lanovkou zo Stráni. PRIEKOPA(385 m) - sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, sídlisko s púchovskou kultúrou, pohrebisko z obdobia Veľkomoravskej ríše, slovanské sídlisko z 10.-12.storočia.Prvá písomná zmienka je z 1271. Pôvodne patrila sklabinskému panstvu, neskôr Révayovcom. Na rozvoj obce vplývalo vybudovanie železníc. Dnes je časťou Martina. Rodisko publicistu Alojza Mednyanského (1784-1844). KOŠÚTY - opevnené sídlisko lužickej kultúry a sídlisko púchovskej kultúry. Prvý raz sa spomínajú 1359, vyvíjali sa ako kuriálna osada. Po roku 1918 pripojená k obci Priekopa, dnes časť Martina JAHODNÍKY - prvá zmienka je z 1284, od polovice 16. storočia patrili spolu s blatnickým panstvom Révayovcom. Od 1919 boli pripojené k Martinu. Dnes nové veľké sídlisko.
	BELÁ-DULICE (490 m) - vznikla spojením v názve uvedených obcí 1971. Nachádza sa 11 km juhovýchodne od Martina. Počet obyvateľov: 1210. Belá sa prvý raz sa spomína v roku 1282. Našli sa však pamiatky zo sklonku mladšej doby kamennej, lužické popolnicové pohrebisko z mladšej doby bronzovej a púchovské hradisko. V stredoveku bola poddanskou obcou blatnického hradu.  Dulice vznikli v necpalskom chotári, prvý raz doložené 1357. Ako pôvodná kuriálna obec patrila niekoľkým zemianskym rodinám. Pamiatky: kúria, pôvodne rokoková z polovice 18.storočia s klasicistickou úpravou z polovice 19.storočia, rímsko-katolícky kostol Božieho tela z konca 13. storočia, renesančne upravený v 17.storočí. Prírodne atraktivity: Štátna prírodná rezervácia MADAČOV (vyhlásená v r.1984; 330,64 ha),  štátna prírodná rezervácia BORIŠOV (vyhlásená v r.1981; 449,74 ha) Turistické možnosti: Belá  je východiskom do Jasenskej doliny a Belianskej doliny.
	BLATNICA (500 m) – prvý raz sa spomína v roku 1230. Obec a hrad rovnakého mena. Obyvatelia boli poddaní  hradného panstva, najmä rodu Révayovcov. Po zrušení nevoľníctva sa zaoberali  olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom. V Blatnici sa narodili: politik Matúš Dula (1846-1926), spisovateľka Máša Haľamová (1908). Blatnica sa zapísala do dejín SNP. Pamiatky: kaštieľ neskorobarokový z prvej pol. 18.storočia, kúria barokovo-klasicistická z prvej polovice 18.storočia, hrad v Gaderskej doline z roku 1252, pôvodné domy olejkárov a remeselníkov. Múzeum Karola Plicku - expozícia o živote a diele významného fotografistu, ktorý svoj život , filmárske i fotografické dielo zasvätil dokumentovaniu slovenskej ľudovej kultúry. Otvorené: utorok - nedeľa 9.-17.h. Blatnica je východiskovou obcou pre prechádzky Gaderskou dolinou a Blatnickou dolinou.
	DRAŽKOVCE (435 m) - malá obec 4km na v od Martina. Osídlenie zo sklonku mladšej doby kamennej dosvedčuje nález kamenného sekeromlatu z bližšie neznámej polohy. Obec vznikla vyčlenením z pôvodnej kráľovskej pôdy, spomína sa v roku 1266. Ako kuriálna osada patrila drobným zemianskym rodinám.  V obci sú dve kúrie: baroková z prvej polovice 18.storočia a klasicistická z prvej polovice 19.storočia.
	FOLKUŠOVÁ (530 m) - malá podhorská obec medzi Blatnicou a Necpalmi. Havrania skala (východne od obce) bola púchovským sídliskom. Obec vznikla ako kuriálna osada v chotári obce Sebeslavce v roku 1331.  Pamiatky: pôvodne renesančná kúria zo začiatku 17.storočia, v roku 1797 prebudovaná, v 19.a 20. storočí upravovaná, zvonica pôvodne baroková z roku 1782, obnovená v roku 1926.
	KOŠŤANY NAD TURCOM (410 m) - obec 4 km na J od Martina pri hlavnej ceste. Prvý raz sa spomínajú v roku 1323, ale treba predpokladať staršie osídlenie. Pôvodná kuriálna osada sa stala neskôr poddanskou obcou. Obyvatelia boli známi ako olejkári a šafraníci. Za obchodom odchádzali do Ruska, Litvy a Holandska. V obci bola rozšírená výroba plátna, súkna a farbiarstvo. V obci sa narodil kníhtlačiar Ján Párička (1882-1914).  Pamiatky: ľudová architektúra z 19.storočia s charakteristickými oblúkovými bránami, kaštieľ rokokovo - klasicistický z druhej polovice 18.storočia.
	MOŠOVCE (483 m )– hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej. Prvý raz sa spomínajú v roku 1233. Pôvodnú kráľovskú osadu tvorili sídliská Starý rad , Mošovce a Čerňakov. Základom rozvoja obce bolo udelenie mestských práv 1378 na základe tešínskych slobôd. Ako výsadné mestečko sa Mošovce dostali do závislosti sklabinského panstva a rodu Révay, ktorý tu mal svoje sídlo a viac ako štyristo rokov ovplyvňoval vývoj mestečka. Obuvnícky cech bol založený v roku 1548. Narodil sa tu básnik Ján Kollár (1793-1852) a literárny historik Štefan Krčméry (1892-1955).  Pamiatky: kaštieľ rokokovo-klasicistický z druhej polovice 18.storočia, hospodárske budovy z prvej polovice 19.storočia, záhradný pavilón klasicistický, mauzóleum v secesnej pseudogotike. Pamätné miesto, kde stál rodný dom Jána Kollára, z domu sa zachovala len sypáreň, miesto je parkovo upravené. AQUA-centrum (masáže, bazén s protiprúdom, fínska sauna, solárium, fitnes, hydromasáž...) Jazda na koni, na koči.
	NECPALY (515 m) - historicky zaujímavá a turisticky významná obec, pekne položená pri vyústení Necpalskej doliny do Turčianskej kotliny 12 km juhovýchodne od Martina. Počet obyvateľov: 818. Dávnejšie nájdený poklad bronzových a zlatých predmetov súvisí azda s lužickým sídliskom z konca doby bronzovej. Prvá zmienka o obci je z roku 1266. Obec patrila rodu  Necpalských, od 16.storočia rodu Juštovcov. Juštovci boli známi ako šíritelia a zástancovia reformačných myšlienok. Obec sa stala artikulačným miestom pre Turiec. V 18.storočí bol v obci papierový mlyn, neskôr papiereň, pivovar a píla. V Necpaloch sa narodili: historik Andrej Šmál (1706-1766), jazykovedec Jozef Lós - Necpalský (1839-1878) Pamiatky: v obci sú štyri kaštiele. Renesančný z roku 1673, kaštieľ zo 17.storočia s barokovo-klasicistickou úpravou, kaštieľ zo 17. storočia, pôvodne renesančný a barokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18.storočia - všetky kaštiele je možné obzrieť iba zvonku. Rímsko-katolícky kostol z r.1222 je ranogotický s románskou svätyňou a freskami zo 14.storočia. Prírodne atraktivity: Necpalská dolina
	PRÍBOVCE (420 m) - stredisková obec 8 km na J od Martina. Na území obce zistili popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Prvý raz sa obec spomína v roku 1230.  Pamiatky: kúria klasicistická zo začiatku 19. storočia, kaštieľ renesančný z prvej polovice 16.storočia, obnovený v roku 1637, opravený v rokoch 1701 a 1766.
	SKLABIŇA - Záborie  - v kultúrnom dome na hornom konci obce inštalovali pamätnú izbu spisovateľa Jonáša Záborského. Otvorená je v sobotu 8 h.-12 h., na požiadanie aj mimo otváracích hodín.
	SKLABINSKÝ PODZÁMOK (540 m) - malá obec v úzkej Kantorskej doline, tesne pod hradným vrchom Sklabinského hradu. Výborné východisko na Kľak, Jarabinu a Lučenec. V obci je popolnicové pohrebisko lužickej kultúry mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na majeri pod hradom, o ktorom je najstaršia zmienka z roku 1678. Obyvatelia sa zamestnávali zväčša ako drevorobotníci, olejkári a garbiari. Počas druhej svetovej vojny obec vypálili. Po oslobodení bola opäť vybudovaná. Pamiatky: zrúcanina hradu Sklabiňa. Kamenný ranogotický hrad vyrástol zo staršieho hradiska v prvej polovici 13.storočia. V historických prameňoch sa prvý raz spomína v roku 1242. V rokoch 1436 a 1495 hrad vyhorel. V rokoch 1601 až 1630 hrad opevnili a v priestore hradného areálu postavili nový kaštieľ určený na reprezentačné účely pre župana. Stavbu dokončili v roku 1630. V polovici 17.storočia kaštieľ vyhorel a v rokoch 1660-1683 bol opravený. Hrad ostal až do polovice 18.storočia sídlom župy. Renesančný kaštieľ zostal neporušený až do druhej svetovej vojny. Zhorel v roku 1944.
	SUČANY (393 m) - veľká priemyselná obec v dolnom Turci, 7 km na SV od Martina. Z neznámych polôh pochádza kamenná sekerka a medený sekeromlat zo sklonku doby kamennej, ako aj oštep z mladšej doby bronzovej. Skala a poloha pod Skalou a susedný Čapík sú dlhodobými sídliskami s púchovskou kultúrou. Pri slobodárni Prefa bolo slovanské sídlisko z obdobia Veľkomoravskej ríše a sídlisko z 11.-12.storočia. Obec sa prvý raz spomína  v roku 1258. V 14. storočí patrili hradu Sklabiňa. V tomto čase získali aj mestské výsady. Bol tu sklad poľskej soli a pánske mýto. Do konca 19.storočia bolo rozšírené šafraníctvo. V poslednej tretine 19.storočia vznikla veľká teheľňa. V obci sa narodili slovenský dobrovoľník Ďurko Langsfeld (popravený 1849 v Kremnici), učenec a básnik Daniel Sinapius Horčička (1640-1688), politik Milan Hodža (1878-1944).
	Tomčany - športové letisko, ktoré sa využíva aj na vyhliadkové lety pre turistov.
	TURANY (406 m) - veľká priemyselná obec v dolnom Turci, 11 km na V od Martina, položená medzi 2 korytami Váhu, starým a novým, ktoré je súčasťou vážskych stupňov. Osada sa spomína 1367. Už 1397 získala mestské výsady podľa krupinského mestského páva, ale i tak ostala v područí hradu Sklabiňa a mocného rodu Révay. Vyvíjala sa ako zemepanské mestečko, neustále zápasiace o svoje práva. V obci sa narodil maliar Miloš A.Bazovský(1899-1968) Pamiatky: gotický kostol z 13. storočia, jedna z najcennejších umeleckých pamiatok na hornom Považí.
	TURČIANSKE JASENO – obec 8 km na V od Martina. Počet obyvateľov: 354. Vznikla 1973 administratívnym zlúčením obcí Dolné Jaseno a Horné Jaseno. Dolné Jaseno (500 m) - zemianska kuriálna obec vznikla na pôvodnej jordánskej občine po roku 1249. Najstarší doklad o nej je z roku 1374. Patrila viacerým vetvám zemianskeho rodu Jesenský, bola najväčšou a najrýdzejšou kuriálnou osadou v Turci. V roku 1725 sa dostali zemania z Dolného Jasena do dlhotrvajúceho sporu so zemanmi z Horného Jasena o používanie priezviska. Na okolí sa nachádza sústava bližšie nedatovaných hradísk. Horné Jaseno (533 m) - halštatské sídlisko z laténskej a slovanskej doby z 10.-12. storočia. Obec je doložená 1274. Ako kuriálna osada patrila rodu Jesenský. Rod Jesenský viedol viaceré chotárne spory s rodom Révay, 100 rokov trvajúci spor s likavským panstvom o zadnú časť Ľubochnianskej doliny. Neukončený ostal aj kuriózny spor so zemanmi z Dolného Jasena o používaní priezviska Jesenský. Z obce pochádzali predkovia lekára Jána Jessenia (1566-1621).  Prírodne atraktivity: Štátna prírodná rezervácia LYSEC (vyhlásená v r.1984; 70,04 ha)
	TURČIANSKE TEPLICE (520 m)– kúpeľné mesto v hornom Turci, 24 km na J od Martina. Od 1971 boli do Turčianskych Teplíc včlenené obce Diviaky, Dolná Štubňa a Turčiansky Michal. Teplé pramene sa po prvý raz spomínajú v roku 1281. Obec vznikla na hájskom chotári, spomína sa  v roku 1351. V roku 1532 tieto majetky získalo mesto Kremnica, ktorá pri tunajších teplých prameňoch vybudovalo kúpeľné budovy. Kúpele boli vyhľadávané najmä v časoch odboja proti Habsburgovcom, keď slúžili ako útočisko odbojníkov, najmä z radov maďarskej šľachty. Kúpeľné budovy pozostávajú z niekoľkých rokokovo-klasicistických stavieb, z ktorých najstaršie majú základy z konca 16.storočia. V 19.storočí kúpele rozšírili o neskoroklasicistickú polygonálnu kupolovitú stavbu Modrého kúpeľa. V kúpeľoch sa lieči reuma, ischias, obličkové a mechúrové ochorenia, kožné a ženské choroby. Liečivá voda prichádza na povrch cez trachytovú vrstvu šiestimi prameňmi. Teplota vody je 38°-47,5°C.  Veľký kúpeľný pamiatkovo chránený park sa tiahne v dĺžke 2 km až k Dolnej Štubni. V meste sa narodil maliar a grafik Mikuláš Galanda (1895-1938), v jeho rodnom dome je stála expozícia jeho tvorby. DIVIAKY (485 m) - obec sa spomína v roku 1264. Pôvodná kuriálna osada sa neskôr stala poddanskou obcou. Najskôr patrila rodu Diviacky, od 15.-19. storočia bola majetkom rodu Platthy z liptovskej Paludze. Pamiatky: kaštieľ renesančný z 2.polovice 17.storočia, v roku 1762 prestavaný, obnovený v rokoch 1952-1958 podľa projektu A. Slatinského pre potreby Matice slovenskej. V pôdoryse má tvar písmena U, na západnej strane s dvoma vežami, na južnej smerom do nádvoria v poschodí kruhové arkiere. Kaštieľ rokokový s klasicistickou úpravou, postavený v polovici 18.storočia, opravený po 1946. Zvonica klasicistická z roku 1833, murovaná stavba so štvorcovým pôdorysom.
	TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA – rodisko básnika Jána Kostru. Renesančný kaštieľ zo 16. storočia, významný pre poznanie architektúry vývoja kaštieľov, s veľkým parkom so zimnou záhradou a jazierkom.
	VRÚTKY (450 m) - sídlisko halštatskej a púchovskej kultúry. Vznikli v prvej polovici 13.storočia. Prvý písomný záznam je z roku 1255. Od polovice 14.storočia sa delili na Horné a Dolné Vrútky. Patrili viacerým zemianskym rodinám, medzi nimi rodine nazvanej podľa obce Ruttkay. Neskôr obec patrila martinskej sporiteľni. Výstavbou železnice (1870) a železničných dielní (1873) nastal nebývalý rozvoj obce. V obci bola píla, teheľňa, kameňolom a továreň na debny. Vrútky sa stali po roku 1918 strediskom revolučného robotníckeho hnutia. Z významných vrútockých rodákov spomeňme napr. Hana Zelinovú, Jána Bodeneka a Radoslava Brzobohatého.
	ŽABOKREKY (410 m)– obec 4 km na J od Martina. Spomína sa 1282. Od konca 14. do polovice 19.storočia patrila necpalskému panstvu a rodu Jušt. Cez obec viedla obchodná cesta v stredoveku tu bola poštová stanica. Ranč u Bartoša (štýlová reštaurácia, gastronomické špeciality)