Chatová osada Gader v Gaderskej doline Úvodná stránka slovensky english deutsch
Služby Cenník Galéria Prístup Kontakt Turiec Veľká Fatra Turistika Cykloturistika

Belianska dolina Belianska dolina
Hlboká a dlhá dolina smeru SZ-JV, vyúsťujúca do Turčianskej kotliny pri obci Belá. Zarezaná v dolnej časti v kriedových slieňovcových súvrstviach, vyššie v dolomitoch a vápencoch. V závere doliny pod Borišovom rozsiahle tektonické okno s výstupom kriedových hornín. v tejto oblasti sú aj menšie jaskyne. Na severnej strane temer po celej dĺžke ohraničuje dolinu mohutný masív Lysca, do ktorého odbočuje viac bočných doliniek, najkrajšia je Šindolná.
V doline sa hojne vyskytuje horec krížatý i luskáčikovitý, na výslnných miestach krasovlas bezbyľový, zvonček okrúhlolistý, miestami horec brvitý, horček rakúsky a i. Z chránených druhov rastie vzácny cyklámen fatranský, v bočných dolinkách sa nájde i tis.
Dolinou vedie až do záveru pod Borišovom asfaltová vozovka, pri jej ukončení v Havranove je chata, chatová osada a horáreň. Voľné táborenie a stanovanie je v celej doline zakázané. Vjazd autami je povolený len prvé 2 km.
Blatnická dolina Blatnická dolina
Popri Gaderskej najkrajšia dolina Veľkej Fatry, dlhá 8 km, hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách, zo s lemovaná krásnymi končiarmi hrebeňa od Haľamovej kopy po Ostrú, od J hrebeňom od Kameňa po Drienok. Tiahne sa smerom východo-západným a tesne pri obci Blatnica sa spája s Gaderskou dolinou. Hoci jej dno okrem dvoch úsekov je mierne, lúčnaté, boky vykazujú mimoriadne bohatú členitosť - vertikálnu aj horizontálnu. Bralnaté steny a veže sa dvíhajú niekde priamo nad dnom, ide čnejú vysoko v úbočiach. Patrí k najvodnatejším dolinám Fatry. Blatnický potok priberá početné bočné jarky, ktoré spadajú do doliny často v podobe vodopádov a závojov.
Skalnaté okno v Blatnickej doline Vegetácia je veľmi bohatá a pestrá. Na svahoch sa striedajú typické vápencové bučiny s reliktnými porastami borovice, na skalách a sutinách v závislosti od expozícii nemožno sledovať teplomilné i horské druhy. Rastie tu ostrica nízka a biela, horčinka väčšia, horčičník Wittmanov, bodliak sivý, jagavka vetvistá i maruľka alpínska, hojná je stokráska Micheliho, hlaváč lesklý, z chránených rastlín klinček peristý včasný, prvosienka holá, horec Clusiov, muchovník vajcovitý, plamienok alpínsky, vemenník dvojlistý, volské oko vŕbolisté, zvonec ľaliolistý, na vlhkých miestach aj prvosienka pomúčená často spolu s kosatkou kalíškatou a tučnicou obyčajnou. v bučinách možno nájsť vzácny aj cyklámen fatranský.
Turisticky patrí dolina k najvďačnejším aj najvýznamnejším, jednak ako hlavný prístup z Turca do oblasti Krížnej a Kráľovej studne, jednak ako nástup na okolité končiare. No aj prechádzka samotnou dolinou je vždy vďačná.
Dolinou vedie až po spoj s rakytovskými dolinami upravená (nie asfaltová) vozovka, vjazd motorovými vozidlami nie je povolený.
Gaderská dolina Gaderská dolina
Najvýznamnejšia a najkrajšia dolina v turčianskej časti Veľkej Fatry , hlboko zarezaná v mezozoických súvrstviach chočského a vyššie i krížňanského príkrovu. Od vyústenia do Turčianskej kotliny v obci Blatnica sa tiahne najprv smerom na juhovýchod, potom sa skrúca až na SV a pokračuje až k zrúcanine Blatnického hradu, oddeľujúc od pohoria masív Plešovice, rovnobežne s okrajom Turčianskej kotliny. Až tu sa zarezáva kolmo do pohoria, neskôr sa skrúca zasa na juhovýchod. Jej svahy sú bralnaté, čo vidieť najmä tam, kde chýba les. 
Dolina sa vyššie vetví na dve časti :
Vlkanová je celá zarezaná vo vápencoch a dolomitoch,
Dedošová len v svojej nižšej časti, vyššie už je vytvorená v menej odolných slieňovcoch, ktoré podmieňujú hladšie formy reliéfu. V závere je aj tektonické okno s výstupom starších hornín.
Spolu s Dedošovou je dlhá 18 km
Čertova brána vo Vlkanovej Na skalách a kamenistých zrázoch rastú reliktné porasty borovice, menej exponované stanovištia s hlbšou vrstvou pôdy pokrývajú trávnaté bučiny. Prevláda kvetena vysokých vápencových Karpát, ako stokráska Micheliho, zvonovník hlavatý, lomikameň vždyživý, tučnica alpínska, hlaváč lesklý, z chránených druhov horec Clusiov, prvosienka holá, kortúza Matthiolova, stračia nôžka vysoká, plamienok alpínsky muchovník vajcovitý, volské oko vŕbolisté, na vlhkých miestach prvosienka pomúčená, telekia ozdobná, na niekoľkých miestach plesnivec alpínsky a i. Na začiatku doliny sú vyvinuté i teplomilné spoločenstvá s kostravou tvrdou a ostricou nízkou.
Z bočných dolín turisticky prístupný je krásny Konský dol (výstup na Tlstú a Ostrú) a krátka Vápenná, naproti tomu rezervácia Padva a krasová Vrátna nie sú značkované, a teda pre voľnú turistiku sú uzavreté. V doline sú 3 horárne a viacej lesníckych objektov, v bočných dolinách a úbočiach poľovnícke chaty.
Pred začatím SNP zdržiavali sa tu početné partizánske skupiny, niektoré sa po okupácii Turca sem vrátili. Pred dolinou je pamätník SNP a Park národov.  
Na začiatku Gaderskej doliny - necelého 1/2 km od konečnej zastávky autobusu v Blatnici leží Chatová osada GADER
Jasenská dolina
V minulosti často nazývaná aj Vôdky, začína sa pod Jarabinou a malým Lyscom, od J spadajú do nej vysoké a strmé úbočia Lysca. v obci Belá sa spája s Belianskou dolinou. v celej dolnej časti  má mierny, parkovitý charakter. Dolinou vedie z Belej až temer do záveru asfaltová vozovka, pre súkromné vozidlá prístupná prvé 3,5 km po chatu Lysec. Nadmorská výška je 540 - 730 m n.m.
Kantorská dolina
Dlhá dolina v severozápadnej časti pohoria Veľká Fatra. Má dve vetvy, ktoré sa spájajú v strednej časti na poľane Kaplna. Prvá vedie spod Kľaku (Kľacká), druhá vlastná Kantorská dolina spod Jarabinej. Spoločná dolina pokračuje cez Sklabinský Podzámok k Turčianskej Štiavničke, kde vyúsťuje do Turčianskej kotliny. Kantorský potok sa vlieva do Váhu blízko Sučian. Na svahoch doliny v lesnatých porastoch rastie miestami volské oko vŕbolisté, na lúkach už skoro na jar rozkvitá šafran Heuffelov. Celá dolina je zalesnená, obe vetvy sú úzke, žulové - iba pod Jarabinou je veľká poľana s pomníkom SNP. Oboma vetvami vedú dobré vozovky, vjazd súkromnými vozidlami povolený len hlavnou dolinou.
Necpalská dolina Necpalská dolina
Vyše 12 km dlhá dolina. Začína sa strmými žľabmi v masíve Ploskej a Kýšok, tiahne sa na severozápad najprv v slieňovcových horninách, nižšie vystupujú už dolomity, ktoré od polovice doliny prevládajú. Tu vyviera aj silný krasový prameň (120 l/s). Zo sprevádzajúcich hrebeňov najmä hrebeň Gaderskej a Dedošovej doliny vykazuje veľa charakteristických vápencových bralnatých útvarov, bášt a veží. Spodok doliny vytvára zväčša širokú lúčnatú nivu, iba na prechode cez dolomitovú kryhu tvorí známu skalnú tiesňavu (Jánošíkova a Ilčíkova skala) v doline sú reliktné porasty borovice. Potok sprevádzajú zárasty deväťsilov. Na lúkach kvitne na jar prvosienka vyvýšená i bezlodyšná, v lete hviezdnatec čemericový, na vlhkých skalách kortúza Matthiolova a soldanelka karpatská. v letnom aspekte sa uplatňuje jastrabník prerastlíkový, prerastlík kosákovitý a hojné je aj volské oko vŕbolisté, črievičník papučka, cyklámen fatranský.
Dolinou vedie až do záveru pod Ploskou tvrdá vozovka, vjazd súkromným vozidlám povolený po vodáreň.
Dolina Mača
Dolina je plná krásnych zákutí a bohatá na pramene. Dosiahneme ju z Rakše  po modrej značke okolo prírodnej rezervácie chráneného Rakšianskeho rašeliniska, ktoré je poslednou lokalitou výskytu rosičky anglickej na Slovensku alebo z Mošoviec po žltej značke okolo ATC Drienok.